Tento pojem by mal poznať každý, kto sa chystá niečo postaviť. Nie len dom, ale aj prístrešok, garáž, kôlňu či terasu. Čokoľvek, čo je kotvené v zemi. Pretože v zemi býva voda a voda v zime zvykne zamrznúť. Aby vás fyzikálne javy neprekvapili a nezničili vašu stavbu.
Mrznúca voda má totiž jednu nepríjemnú vlastnosť. So znižujúcou sa teplotou má tendenciu zväčšovať svoj objem. Ak je uzatvorená v nádobe, hrozí jej deštrukcia. Plná a uzatvorená sklenená fľaša naplnená vodou sa jednoducho silou rozpínajúceho sa ľadu roztrhne na malé kúsky. Môžete si to aj jednoducho a bezpečne vyskúšať. Naplňte plastovú tvarovanú fľašu až po hrdlo vodou, dobre uzatvorte a vložte do mrazničky. Na druhý deň bude vaša fľaša pekne vyhladená, lebo voda sa mrazom rozpína až o 9%.
A teraz si predstavte, že v zemi máte vložený nejaký predmet, povedzme kovový súdok, zakopaný tak 40 cm v zemi. Ak je pôda vlhká, mokrá, a zamrzne niekde v hĺbke desať centimetrov, rozpínajúca sa voda v zemi bude tlačiť na tento valec zo všetkých strán. Niekde vo väčšej hĺbke bude pôda a teda aj voda nezamrznutá, teda trvale pružná. Na začiatku zimy mráz postupuje do väčších hĺbok pomalšie a vo veľkej hĺbke pôda nezamrzne. Vidieť to môžete aj v hlbokej studni, voda je stále tekutá.
Teraz si predstavte situáciu, že pôda vplyvom veľkých a dlhotrvajúcich mrazov premrzla do hĺbky pol metra. Teda až pod váš zakopaný valec. A tlačí na valec nielen z bokov, ale aj zo spodku. Čo sa stane? Keďže zhora chýba protitlak, valec bude troška vysunutý vyššie. A toto sa môže opakovať každú zimu. Ako dlho bude trvať, kým váš valec mráz a voda vytlačia úplne von zo zeme? Päť rokov? Sedem? Desať? Záleží od tlaku zhora a od sily mrazu. Nemusí byť tuhý mráz každý rok, ale raz to teleso ponorené v kvapaline/zemi na povrch sa dostane.
Preto sa pri zakladaní stavieb v zemi musí dodržať nezámrzná hĺbka, ktorú určuje norma, samozrejme na základe dlhoročných skúseností stavbárov a najmä ich zlých skúseností v minulosti s príliš nízkym založením stavby. Skrátka na hĺbke základov sa neoplatí šetriť. Hlboké základy sa nerobia preto, aby bol dom pevnejší, ale aby pevne stál na svojom mieste a nehýbal sa. Lebo by inak mohli popraskať jeho múry. Pozrime sa na krátky súhrn AI:
Osobná skúsenosť redaktora sa skladá minimálne z dvoch zložiek. Najprv pri dopĺňaní si stavbárskeho vzdelania, nevyhnutného v jeho zamestnaní pre posudzovanie stavieb po tepelných deštrukciách, mal na prvú písomnú prácu vypracovať projekt garáže. Keďže sa jednalo o malý objekt, navrhol základy len 45 cm, lebo stavba nie je ťažká. Darmo zvládol všetky konštrukčné prvky a dokonca červene vyznačil všetky požadované hydroizolácie, vyučujúci mu „vyčistil žalúdok“ práve za tie základy, nedosahujúce nezámrznú hĺbku.
Neskôr pri problémoch chatky v záhradkárskej osade, kúpenej o niekoľko rokov, boli práve amatérskym staviteľom postavené málo hlboké základy dôvodom na jej úplné odstránenie po dvadsiatich rokoch užívania, praskliny v stenách hrozili úplným zrútením chatky.
A rovnaké zásady platia aj pri zakladaní stĺpov pre ploty. Ak skombinujete malú hĺbku betónového základu a kužeľový tvar základu, výsledkom nemôže byť nič iné, ako postupné vytlačenie plotového stĺpika zo zeme. Na fotke je jeden z takýchto stĺpov v nedávno kúpenej záhrade.
Pri kopaní jám pre stĺpy plotov alebo pre brány sa preto postupuje tak, že sa jama vykope do hĺbky aspoň 80 cm, prísne sa dodržuje jej valcový tvar a na dne sa kužeľovito rozšíri, čím vznikne „piest“ brániaci vytlačeniu betonového základu stĺpa, keby zem zmrzla aj do väčšej hĺbky. Ostatne to je aj dôvod, prečo sa voľakedy agátové drevené stĺpy usádzali do zeme s hrčou/zvyšku konára. Lebo mráz by hladký valcový stĺpik mohol vytisnúť hore. Do takto hlbokého betónového základu na osadí stĺp do asi tretiny hĺbky základu, priečnymi skrutkami na spodku istený proti pretočeniu alebo vysunutiu z betónu.
Veľkou chybou je vykopať plytkú jamu „veď je to len plot“ a do nej zabiť do zeme oceľový stĺpik, aby ho nebolo potrebné počas tvrdnutia betónu fixovať drevenými latami, a potom tú malú jamku zaliať trochou betónu, lebo veľa betónu je drahé. Výsledok po rokoch vidíte na predchádzajúcej fotografii.
Máte možnosť urobiť to na prvý raz poriadne alebo rýchlo a lacno a po rokoch to všetko znovu opravovať. Napríklad vytiahnuť vysunutý stĺp so základom, obiť betón zo stĺpa, vykopať väčšiu jamu a znovu zabetónovať.
Kým pri plotoch je oprava otravná a namáhavá, ale možná, pri menších stavbách alebo domoch takmer nemožná. Preto je dôležité sa pri podobných realizáciách obrátiť o radu ku skutočným odborníkom alebo si všetko sám naštudovať. Improvizácia a vety typu „Ja myslím“ totiž vedú len k problémom a zvýšeným nákladom.
Viac o týchto odkazoch si prečítajte na stránke Affiliate odkazy.
