Ak ste sa rozhodli pre vybudovanie monitoringu a automatizácie pre svoj dom, prípadne aj fotovoltickú elektráreň, a došli ste až k tomuto článku, pravdepodobne ste rozhodnutý pre použitie systému Home Assistant. V minulom článku sme si povedali, aký technický podklad, hardware, je postačujúci, vhodný či potrebný pre jeho prevádzku. Dnes si povieme čosi o samotnom programe a jeho požiadavkách.
Ak vynecháme kúpu predpripravených riešení Home Assistant Green alebo Home Assistant Yelow, ktoré sú cca na úrovni doma postavených centrál na báze Raspberry Pi IV, musíme na nami zvolený hardware, počítač, inštalovať samotný Home Assistant. Skôr, ako začneme do celej siete pripájať prvé automatizačné a monitorovacie zariadenia.
To sa ľahko povie, inštalovať Home Assistant. Nie, že by to bolo ťažké, no najskôr si treba vybrať verziu. Kým v roku 2024 bolo na výber celkom zo štyroch rôznych verzií HA, pričom každá mala trochu iné možnosti najmä z hľadiska správy doplnkov a technológií, ale aj spôsobu inštalácie a záležalo, či ste chceli systém HA prevádzkovať spôsobom „cvičenej opice“, teda „nejak“ to naklikať a priveľmi vás nezaujímalo, ako to funguje, alebo ste chceli mať plnú kontrolu nad celým systémom, a tiež išlo o to, či sa budete sami starať o jeho podkladový operačný systém alebo sa spoľahnete na programátorov Home Assistant.
Dnes je situácia podstatne jednoduchšia, na výber je len z dvoch verzií. Takto to popisujú autori:
O typoch inštalácie
Home Assistant ponúka dva rôzne typy inštalácie. Odporúčaný typ inštalácie je Operačný systém Home Assistant.
- Operačný systém Home Assistant: Vstavaný, minimalistický operačný systém určený na spustenie ekosystému Home Assistant na jednodoskových počítačoch (ako napríklad Home Assistant Green alebo Raspberry Pi) alebo virtuálnych počítačoch. Je to najpohodlnejšia možnosť z hľadiska inštalácie a údržby a podporuje doplnky. Doplnky sú samostatné softvérové balíky tretích strán, ktoré je možné nainštalovať do operačného systému Home Assistant. Operačný systém Home Assistant je odporúčaný typ inštalácie pre väčšinu používateľov.
-
Kontajner Home Assistant: Inštalácia Home Assistant založená na kontajneroch. Musíte si priniesť vlastný systém (napríklad Linux) s orchestráciou kontajnerov (ako Docker) a manuálne spravovať aktualizácie. Inštalácie Home Assistant Container nemajú prístup k doplnkom. Doplnky sú samostatné softvérové balíky tretích strán, ktoré je možné nainštalovať do operačného systému Home Assistant.
- Poznámka: Niektoré integrácie, ako napríklad Thread a Z-Wave, sú ovládané doplnkami. Doplnky sú samostatné softvérové balíky tretích strán, ktoré je možné nainštalovať do operačného systému Home Assistant. V inštaláciách kontajnerov nie je k dispozícii žiadna predpripravená podpora pre tieto funkcie.
Udržiavanie software v rôznych verziách je pre dodávateľa náročné a preto je pochopiteľné, že sa snaží eliminovať náklady, ak niektorá z variánt je len málo zastúpená. Na druhej strane teraz je voľba pre nového užívateľa veľmi jednoduchá. HAOS. Lebo s Kontajnerovou verziou budú do budúcna veľmi obmedzené možnosti pridávania nových druhov zariadení. Alebo bude musieť užívateľ, ktorý sa nesprávne rozhodol a „potom si to rozmyslel“, absolvovať reinštaláciu alebo inštaláciu HA na nové zariadenie a absolvovať na starom systéme zálohovanie kompletnej inštalácie a na novom obnovenie konfigurácie a dát. Nie je to nič náročné, sám autor si tým musel nedávno prejsť, keďže si pôvodne vybral náročnejšiu verziu HA Supervized na vlastnom operačnom systéme Debian a po čase už nebolo možné ju aktualizovať. Aj o zálohovaní a obnovení dát po reinštalácii v budúcnosti pripravíme článok.
Stále je možné inštalovať Home Assistant na svoj vlastný operačný systém, a to verziu Kontajner. Správa HA je potom ale o niečo náročnejšia a užívateľ sa musí starať aj o samotný operačný systém a jeho aktualizáciu. Hoci systém Docker sa dá použiť aj na OS Microsoft Windows, odporúčané je pre užívateľov s týmto zámyslom využiť radšej niektorú distribúciu linuxu. Systém bude stabilnejší a vo väčšom bezpečí (vírusy).
Virtualizácia alebo „na železo“?
Či už HAOS alebo HA Container s vašim vlastným OS je možné inštalovať na počítač dvomi spôsobmi. Buď priamo na disk počítača (na železo) a bude to jediný systém na tomto počítači. Alebo druhá možnosť, mať na počítači inštalovaný ako hlavný operačný systém niektorý z takzvaných virtualizačných nástrojov a v ňom prevádzkovať HAOS alebo HA Container.
Ak ako „železo“, teda počítač, použijeme ktorýkoľvek v minulom článku vymenovaných počítačov (okrem Raspberry PI a alternatív), tak ani pri pripojení celého paneláku nebude využitý výkon PC. Na jednej strane to bude mať výhodu v jeho nízkej spotrebe elektriny, na druhej prečo nevyužiť disponibilný výkon k svojmu úžitku?
A potom je tu ešte jedna vec. Ak nainštalujete HA na „železo“ a v budúcnosti k nemu pridáte ešte Grafanu (na zobrazovanie dát a histórie) a InfluxDB (na ukladanie všetkých dát s dlhou históriou) alebo aj iné doplnky, v prípade havárie alebo aj iných problémov s ktorýmkoľvek komponentom prídete o rýchlu možnosť opravy reinštaláciou systému. Budete totiž musieť obnovovať všetky systémy a ich konfiguráciu. Pritom existuje elegantná možnosť.
Virtualizácia je taký spôsob práce na počítači, kde hlavný operačný systém vytvára akési oddelené bloky diskov a pamätí a v každom môže bežať ďalší operačný systém. Vznikajú virtuálne počítače. Všetky moduly aj dáta sú od seba oddelené, takže môžete mať na dostatočne silnom stroji vedľa seba virtuálne napríklad štyri počítače s Microsoft Windows, a v každom môžete mať inak nastavené parametre a iné nainštalované programy. A zavírenie jedného nemá nijaký vplyv na prácu ostatných, sú od neho oddelené. Takéto virtuálne stroje ale je možné spojiť pomocou počítačovej siete, takže môžete z jedného pristupovať k ďalším, ako keby ste pristupovali k počítačom v internete.
MS Windows sú ale doménou kancelárskych užívateľov v korporátoch, zvyknutých za všetko platiť, skúsení užívatelia aj na domácich počítačoch používajú niektorú z distribúcií linuxu.
A serverové edície sú ideálne na použitie ako virtuálne PC, ku ktorým sa pristupuje v rámci domácej siete, a každá je určená na špecifické úlohy so špecifickými nastaveniami. A pomocou virtualizácie sa stále využíva len jeden počítač, jeden disk a jedna pamäť. Pritom sú všetky aplikácie od seba bezpečne oddelené.
Pôvodne boli virtualizačné nástroje vyvinuté pre použitie vo firmách, aby zdieľali hardware medzi viac aplikácií, alebo naopak dovolili spojiť viac strojov v jeden virtuálny väčší počítač. A komerčné nástroje pre virtualizáciu sú aj pomerne náročné a drahé.
Pre nekomerčné a domáce použitie sú k dispozícii bezplatné platformy pre virtualizáciu. Medzi najznámejšie patria VirtualBox a Proxmox VE.
Virtualbox je dobre známy najmä používateľom MS Windows, ale existuje samozrejme aj pre Linux, MacOS a ďalšie systémy. Jeho doménou sú najmä virtualizácie desktopových (kancelárskych) operačných systémov. Napríklad v hlavnom OS nainštalujete VirtualBox a v ňom rôzne verzie MS Windows, distribúcie Linuxu a spustíte si tie, ktoré chcete. Každá môže mať inú veľkosť obrazovky, v každej môže byť nainštalovaná iná sada programov. A ak máte dosť veľký monitor, môžete mať na ňom obrazovky viacerých virtuálnych PC a pracovať s viacerými naraz. Alebo porovnávať, ako ktorá verzia OS zvláda vaše požiadavky. Pritom si vždy spustíte len tú alebo tie virtuálne PC/OS, s ktorými chcete pracovať.
Proxmox VE nie je nadstavba nad operačným systémom, je to samostatné prostredie, ktoré sa spúšťa priamo z disku. A v ňom môžete mať nainštalovaných toľko virtuálnych počítačov a kontajnerov (zjednodušených počítačov), koľko miesta máte na disku. A spustených toľko, koľko máte jadier procesora a veľkosť RAM. Počítač s Proxmox VE nepotrebuje monitor, pretože k nemu samotnému aj k virtuálnym počítačom pristupujete cez počítačovú sieť a IP adresu konkrétneho virtuálneho stroja pomocou webového prehliadača svojho kancelárskeho počítača. A je jedno, či máte radi Windows alebo Linux.
Možno to vyzerá náročne, ale je to presne ako pracujete s internetom. Do prehliadača zadáte adresu www stránky a tá sa vám zobrazí. A na inej karte si dáte inú adresu a tiež sa vám zobrazí. A môžete ich mať viac a môžete sa medzi nimi prepínať. Len v prípade virtualizácie „nebeháte“ po internete, ale k svojmu miniserveru. Teda k spomínanému SFF alebo Intel NUC, spomínané boli v predchádzajúcom diely seriálu.
V rámci automatizácie má virtualizácia pomocou Proxmox VE dve výhody. Všetko beží na malom PC s malou spotrebou a váš hlavný počítač na prácu aj zábavu na internete môže byť vypnutý (a tento má rozhodne väčšiu spotrebu, ako ten virtualizovaný). Ak by ste používali na HA virtualizáciu pomocou VirtualBoxu, hlavný PC, na ktorom to beží, by musel byť stále zapnutý (aj keď s vypnutým monitorom).
HA môže byť na Proxmox VE inštalovaný ako jeden kontajner a databázový server InfluxDB ako druhý, Grafana pre tvorbu a zobrazenie dát z HA ako tretí a ďalšie zaujímavé aplikácie či podporné moduly nemusia byť priamo v Home Assistant, ale ako samostatné Virtuálne PC alebo kontajnery. A akýkoľvek problém s ktorýmkoľvek neovplyvní ostatné, všetko ide ďalej.
Voľba spôsobu inštalácie a prevádzkovania Home Assistant monitoringu a automatizácie je samozrejme na vás. A kedykoľvek tento spôsob zmeniť je vcelku jednoduché, tiež vďaka vstavanej funkcionalite HA zálohovania dát a ich obnovy ihneď po inštalácii nového systému. O žiadne dáta z minulosti neprídete, žiadne naintegrované zariadenie (zásuvka, vypínač, LED či teplomer alebo aj komplikovanejšie zariadenie) neprestane fungovať.
Hoci má redakcia skúsenosti s viacerými spôsobmi inštalácie a prevádzky Home Assistant, pre „produkčné“ nasadenie vo svojej domácnosti používa inštaláciu Home Assistant OS do Proxmox VE prostredia na HW Intel NUC. A o tomto spôsobe bude aj nasledovný článok.
Viac o týchto odkazoch si prečítajte na stránke Affiliate odkazy.
