Rodinný kutil

Poznáte tú vetu. Zaznieva takmer vždy, keď sa človek pokúsi spochybniť zmysel drahého zájazdu, veľkolepej rodinnej oslavy alebo víkendového „hýrenia“ za stovky eur:

„Veď nebuď taký! Veď na to zarobíme, nie?“

Áno, väčšina z nás v produktívnom veku ešte zarobiť vie. Aj ja viem zarobiť. Ale problém tejto vety nie je v tom, čo hovorí, ale v tom, čo zamlčuje. Zamlčuje fakt, že peniaze nie sú len papieriky v peňaženke. Peniaze sú stlačený čas, naše zdravie a naša budúca sloboda.

Keď som sa minulý rok podvolil spoločenskému tlaku a zúčastnil sa „povinnej“ rodinnej akcie, stálo ma to s cestovaním, ubytovaním a drobnosťami okolo 1 000 eur. Boli to príjemné dni, to nepopieram. Ale keď som sa vrátil domov a pozrel na strechu, uvedomil som si smutnú pravdu: Tých tisíc eur zhaslo v atmosfére ako ohňostroj. Neostalo po nich vôbec nič.

Keď prišla pozvánka na ďalšiu podobnú akciu tento rok, povedal som NIE. A tu je dôvod, prečo to nebolo lakomstvo, ale čistá sebaobrana.

Matematika, ktorú vidieť až o 10 rokov

Pre mnohých ľudí z môjho okolia je predstava odmietnuť zábavu kvôli „nejakým solárnym panelom“ úplne mimo rozlišovaciu schopnosť. Veď slnko svieti aj bez panelov a elektrina zo zásuvky ide predsa vždy, nie?

Ibaže realita nepustí. Vzal som do ruky kalkulačku a urobil si jednoduchý test budúcnosti. Čo sa stane s 1 000 eurami, ak ich neprhýrim na víkendovom výlete, ale vložím do rozšírenia vlastnej fotovoltiky o cca 2,5 kWp?

Ak tie panely osadím sám, vyrobia mi ročne dostatok energie na to, aby som pomocou obyčajných, lacných elektrických radiátorov vytemperoval dom v jarných a jesenných mesiacoch. Znie to obyčajne? Pozrime sa, čo to spraví v čase:

1. Rýchla úspora: Hneď v prvom roku mi táto investícia ušetrí cca 200 € na plyne.
2. Snehová guľa: Ak polovicu z každej ušetrenej sumy každý rok reinvestujem do dokúpenia ďalšieho panelu, moja vlastná mini-elektráreň postupne rastie.
3. Zrušenie plynárov: Do roku 2030 môžem úplne zrušiť plynovú prípojku. Len na fixných mesačných poplatkoch plynárom ušetrím ďalších 250 € ročne, ktoré by som im inak odovzdal za to, že „rúra trčí zo zeme“.

A potom prišiel ten najdôležitejší bod výpočtu: Rok 2030 a odchod do dôchodku.

Dva príbehy z roku 2035 (Keď budeme mať 70 rokov)

Predstavme si dvoch susedov v roku 2035. Obaja majú 70 rokov a žijú z obyčajného štátneho dôchodku na strednom Slovensku.

• Sused A (Ten, čo „na to vždy zarobil“):
  Užil si každú oslavu, na ničom nešetril. V sedemdesiatke má však rovnaký dom ako pred 10 rokmi. Aby v zime nezamrzol, musí zo svojho skromného dôchodku platiť extrémne trhové ceny energií. Ak chce ušetriť, nezostáva mu nič iné, len kúriť drevom. Ročne musí spracovať 10 priestorových metrov dreva. Pre 70-ročného človeka to znamená každú jeseň vlastnoručne prehádzať, porúbať a ponosiť cca 8 ton hmoty. Ak to jeho kĺby a chrbtica nevydržia, musí si narúbané drevo kúpiť a zaplatiť vyše 1 000 € ročne.
• Sused B (Ten, čo odmietol jednu oslavu):
  Postupne rozširoval svoju FVE až na výkon takmer 10 kWp. Plynovú prípojku zrušil už dávno. Jar a jeseň mu dom kompletne temperujú slnečné lúče. Na celú zimu mu tak stačí spáliť len niečo vyše 3 PRM dreva.
  Namiesto 8 ton dreva prehodí len necelé 3 tony. Jeho fyzická námaha je tretinová, náklady na život minimálne. V dome má teplo, v peňaženke pokoj a na účte mu ostávajú peniaze na lieky, dobré jedlo či vnúčatá.

Zábava na dlh vlastného zdravia

Keď mi niekto povie „ja na to zarobím“, odpovedám: „Jasné, aj ja. Ale dnes mám 50 a vládzem. O 15 rokov zarobím figu a moje telo mi zráta každý meter dreva, ktorý budem musieť zdvihnúť zo zeme.“

Omietnuť drahú „povinnú“ zábavu nie je o tom, že by človek bol mrzút, ktorý sedí doma v tme. Je to o tom, že si váži svoju vlastnú prácu.

• Utratiť 1 000 € za víkendový rozmar znamená, že si kupujem víkendovú spomienku.
• Investovať 1 000 € do vlastnej energetickej sebestačnosti znamená, že si kupujem 30 ton dreva, ktoré nebudem musieť v starobe vlastnými praskajúcimi kĺbmi nosiť do domu.

Nechcem žiť na dôchodku v strachu z toho, o koľko opäť zdražie plyn alebo elektrina. Nechcem sa triasť pred každým vyúčtovaním. Tých 1 000 eur, ktoré som tento rok neodovzdal za hotel a večere, som namontoval na strechu.

Teraz tam ticho pracujú. Bez frfľania, bez nárokov na plat a bez ohľadu na to, aká vláda bude v štáte o desať rokov.

A na záver mi nedá nepoložiť jednu otázku tým, ktorí tak radi hovoria „veď na to zarobíme“:

Čo bude vaša tisícka o 10 rokov? Jedna vyblednutá spomienka z víkendu, alebo teplo domova a nezávislosť na celý dôchodok?

Podobné články:

Ako vykúriť starší dom na najbližších 30 rokov a nezbankrotovať Ako som trikrát prerábal fotovoltickú elektráreň Sumarizácia spotreby elektriny „drobností“ pre internet v rodinnom dome štvorčlennej rodiny Ekonomika a efektivita pestovania jahôd: konvenčný vs. regeneratívny prístup Dva spôsoby pestovania trávnika pri dome a ich vplyv na ekonomiku aj kvalitu bývania