To je otázka, s ktorou sa občas stretávame v diskusiách, či už internetových alebo aj osobných, s ľudmi, ktorí nemajú ani elektromobil ani svoju slnečnú elektráreň, ale zvažujú, že by ich zabezpečením výrazne šetrili mesačné náklady na prevádzku automobilu aj domácnosti. Na takúto jednoduchú otázku spravidla neexistuje jednoduchá odpoveď, ale poďme si teraz spolu rozobrať jej jednotlivé aspekty a pokúsime sa dobrať výsledku.
Keď vám ponúkajú dodávku fotovoltickej elektrárne, tak vám maľujú ružový svet a dokladajú, koľko elektriny vám FVE vyrobí a čo všetko s ňou môžete napájať. Od kuchynských spotrebičov, cez elektrický bojler a vírivku až po bazén v lete či vlastný elektromobil. Často sa argumentuje výkonom solárnych panelov na streche. Pri tom sa ale zabúda na jedno. Výkon panelov nie je konštantný a záleží od slnečného svitu, oblačnosti, ale aj sklonu panelov a uhla dopadajúcich slnečných lúčov. Pravdu majú tí, ktorí skratku „OZE“ prekladajú ako „Občasné zdroje energie“.
Hodnota „kWp“ predstavuje maximálny možný výkon solárneho panelu za ideálnych podmienok. Veľa ľudí si predstavuje, že je to uprostred leta, teda v júni alebo v júli, keď najviac svieti slnko. Omyl, takto je to v apríli alebo septembri, kedy je ostré slnko z bezoblačnej oblohy a je studený vzduch, prípadne studený vietor, ktorý ochladzuje panely. Tie sú z polovodičov a u tých s teplotou rastie elektrický odpor, takže najlepšiu účinnosť majú pri čo najnižšej teplote. Takže uprostred zimy, za mrazivých dní, keď vykukne slnko z čistého neba, vyrábajú najviac. Pravda, za predpokladu, že slnečné lúče dopadajú na panely pokiaľ možno kolmo k povrchu, resp. v uhle do max. 10° od kolmice.
Lenže v zime u nás svieti slnko krátku dobu, k tomu je často zamračené, a slnečné lúče sú nízko nad obzorom (veľmi zlý uhol voči povrchu panelov), takže celková denná výroba je oproti letným mesiacom často žalostná. Takže za bežného zimného dňa to predstavuje od 3 do 15% z nominálneho výkonu všetkých panelov, udávaného v kWp.
Keďže pri rozhodovaní o investícii o FVE ide o dosť veľké peniaze, nie je tu miesto pre žiadne dojmy a odhady. Všetko sa dá s celkom veľkou presnosťou spočítať solárnou kalkulačkou. Na obrázku je modelový príklad s umiestnením 10 kWp solárnych panelov na streche so sklonom 45°a uhlom (azimutom) 0°, teda priamo na juh, v lokalite mesto Nitra. Koľko elektriny takéto solárne pole vyrobí v jednotlivých mesiacoch, je uvedené modrými stĺpcami. Okrem uvedených parametrov záleží aj od lokality, v nížinách a údoliach môžu byť hmly, na kopcoch vietor. A v Komárne by FVE asi vyrobila viac, v Čadci výrazne menej (sklon slnečných lúčov je v týchto lokalitách iný).
Z uvedeného je jasné, že v decembri a januári vyrobí FVE sotva tretinu elektriny oproti letu. Ak uvažujeme s priemernými 500 kWh, tak nám na jeden deň vychádza asi 16 kWh vyrobenej energie. Podotýkam, že sa bavíme o DC elektrine, teda jednosmernom prúde z panelov. Cez regulátory nabíjania, akumulátory a menič/striedač na 230 V AC teda striedavý prúd sa stratí v zime niekedy aj 20% energie. Takže nakoniec nám pre dom ostáva asi 12-13 kWh elektriny. Ak používate elektrický bojler, štvorčlenná rodina potrebuje minimálne asi 6 kWh energie na zohriatie vody, a na práčku, umývačku riadu, elektrický sporák či rýchlovarnú konvicu, počítače, televízor, osvetlenie… už toho veľa neostáva.
Samozrejme náročnosť na spotrebu elektriny každej domácnosti závisí od jej zloženia, návykov členov domácnosti ako aj od rodinného energetického mixu. Teda akými druhmi energetických médií je napĺňaná potreba domu. Či je kúrenie drevom v kachliach, v kotli UK, plynovým kotlom a radiátormi, elektrickým kotlom, čím je zohrievaná teplá úžitková voda, či sa varí na sporáku na drevo alebo na plynovom či elektrickom, či sa pečie v plynovej rúre alebo elektrickej a koľko sa pečie… Cieľom domácnosti by malo byť mať čo najnižšiu celkovú spotrebu energie na kúrenie aj prevádzku z pohľadu ceny, bez ohľadu, o aké médium sa jedná a odkiaľ pochádza. Pričom fotovoltická elektráreň môže byť v tomto smere v decembri, januári a februári často len doplnkovým zdrojom úspor, na rozdiel od zyvšných mesiacov v roku, kedy dokáže plne saturovať spotrebu elektriny domácnosti.
V modelovom príklade sme použili 10 kWp FVE s panelmi orientovanými na juh, pričom veľa FVE má inštalovaný aj menší počet panelov. Či už pre nedostatok miesta, alebo preto, že montážna firma určila, že „to pre rodinu stačí“. A potom sa takéto rodiny čudujú, že aj po investícii do FVE stále platia za nakupovanú elektrinu.
Elektricky náročné domácnosti potrebujú oveľa väčšie pole solárnych panelov a ideálne rozložené na východ, juh aj západ. A potom je možné uvažovať aj o zimnom nabíjaní elektromobilu v niektorých dňoch. Na druhú stranu, ak by v decembri, januári a februári nedokázala vaša FVE elektromobil nabíjať, no tak by ste boli tri mesiace v roku odkázaní na nabíjanie na verejných nabíjačkách, čo je dnes už veľmi drahé, alebo z distribučnej siete. No vždy by ste deväť mesiacov v roku jazdili prakticky zadarmo, za cenu už postavenej solárnej elektrárne. Aj keď má svoju hodnotu, cena elektriny z nej už nikdy nezdražie, na rozdiel od elektriny v zásuvkách. Či už ju dáte do bazéna, do bojlera, do pečeného kurčaťa alebo elektromobilu.
Viac o týchto odkazoch si prečítajte na stránke Affiliate odkazy.
